Georg Danzer a cimbal

Znova v Papierfabrik. Pre mňa je to najlepšie miesto v regióne medzi Schwechatom a Bratislavou. Dôvod mojej návštevy 14. júna bol však iný: na programe bol koncertný večer s trochu suchým názvom „Maria Ma Terzett ft. Ulli Bäer ‚Es woa schee‘ Pocta Georgovi Danzerovi“.

V súčasnosti sa zdá byť takmer módou venovať sa piesňam barda Georga Danzera, ktorý zomrel v roku 2007. Ale pravdepodobne nikto nedokáže oživiť priekopníka Austropopu autentickejšie ako Ulli Baer, ktorého s Danzerom spájalo desaťročia priateľstva a spolupráce.

Ozdobené mnohými osobnými anekdotami, publiku boli okrem hitov ako „Ruaf mi ned au“, „Weiße Pferde“ alebo „Lass mi amoi no d´Sunn aufgeh segn“ naservírované aj mnohé menej známe piesne, ktoré občas poskytli dojemný pohľad do Danzerovej tvorby a života. K tomu patrilo aj to, že Ulli Baer zaradil do programu aj „Die Freiheit“ od Hansiho Dujmica a tiež jednu či dve vlastné skladby, ako napríklad „Alle Lichter“ vydanú v roku 1985.

Druhým pádnym dôvodom na návštevu tohto koncertu je samotná kapela. Okrem Austropop-veterána a kapelníka A3 Ulliho Baera sa o skvelý zvuk hodný Danzera starajú basgitarista Mischa Krausz, bubeník Christian Einheller a predovšetkým Tirolčanka Maria Ma na cimbale. Krausz, medzitým 70-ročný, hral nielen s Danzerom, Reinhardom Fendrichom, STS alebo Opus, ale aj so svetovými hviezdami ako Jose Carreras. Christian Einheller, dlhoročný bubeník Reinharda Fendricha, nadchýna nielen „bubnovým sólom“ vo forme tlieskania po lícach a klepania po hlave.

A potom je tu cimbalistka Maria Zeisler alias Maria Ma. Z alpského cimbalu nerobí len nástroj popovej hudby. Do programu vkladá celkovo tri inštrumentálne vlastné kompozície a za virtuózne až energické čísla žne frenetický potlesk.

Poslednou z troch prídavkov je „A letztes Liad“. Malo to byť skutočne Danzerovo posledné pieseň: „i muass jetzt geh, ´s tuat ma lad, es war scheh“.

Tip pre všetkých, ktorí koncert zmeškali: 21. mája 2026 sa uskutoční nové vydanie v Papierfabrik Klein-Neusiedl.